Tretí konsolidačný balík: vláda zavádza nové dane a zvyšuje odvody pre živnostníkov
19.10.2025
Národná rada Slovenska schválila tretí konsolidačný balík, ktorého cieľom je zabezpečiť úsporu rozpočtových prostriedkov vo výške 2,7 miliardy eur. Rozhodnutie bolo prijaté večer 24. septembra v druhom a treťom čítaní.
Iniciatívu ministerstva financií podporili výlučne poslanci vládnej koalície: 78 poslancov hlasovalo „za“, jeden sa zdržal. Opozícia sa odmietla zúčastniť na hlasovaní a opustila sálu pred jeho začiatkom.
Parlament schválil len prvú časť konsolidačného balíka. Tá zahŕňa opatrenia, ktoré by mali priniesť rozpočtu viac ako 1,4 miliardy eur. Druhá časť s ďalšími iniciatívami, zameranými na úsporu ešte 1,3 miliardy eur, zatiaľ nie je predstavená. Jej prerokovanie sa očakáva po schválení návrhu rozpočtu na rok 2026, plánovaného na prvú polovicu októbra.
Korekcia sviatočných dní
Jednou z výrazných zmien sa stal prehodnotenie zoznamu sviatočných dní. Pôvodne sa predpokladalo, že od roku 2026 bude zrušený voľný deň 6. januára (Sviatok Zjavenia Pána — Traja králi). Avšak vo výslednej verzii vláda ponechala tento deň voľným, nahradila ho 15. septembrom — Dňom Sedembolestnej Panny Márie.
Okrem toho, v roku 2026 bude zrušený voľný deň 8. mája (Deň oslobodenia od fašizmu). Pričom oba tieto sviatky sa vrátia do kalendára v plnom rozsahu od roku 2027.
Navždy sa zmení status Dňa boja za slobodu a demokraciu (17. november). Samotný sviatok zostáva, ale od roku 2025 prestane byť voľným dňom.
Obchodovanie počas sviatkov
Od roku 2026 bude na Slovensku zrušený zákaz obchodovania počas väčšiny sviatočných dní. Obmedzenia zostanú len pre 1. január, Veľký piatok a Veľkonočnú nedeľu, ako aj 25. a 26. decembra. Na Štedrý deň, 24. decembra, budú môcť obchody pracovať do poludnia.
Daňové zmeny a zníženie príjmov
Najspornejšie ustanovenia konsolidačného balíka sa týkajú zdaňovania a povinných odvodov. Tieto opatrenia povedú k zníženiu príjmov väčšiny pracujúcich obyvateľov krajiny.
Po prvé, od roku 2026 sa znižuje nezdaniteľná časť daňového základu: z terajších 92,8 na 91,8 životného minima. Teraz to zodpovedá 26 083,13 eura.
Po druhé, od januára 2026 sa zvýšia poistné odvody zamestnancov do systému zdravotníctva: zo 4% na 5% z platu. Zamestnávatelia pritom zachovajú súčasnú úroveň odvodov — 11%.
Praktický efekt
Aj pri nízkych príjmoch zamestnanci pocítia zníženie čistých výplat. Napríklad pri minimálnej mzde 915 eur brutto (práve taká bude minimálna mzda v roku 2026) zamestnanec dostane „na ruku“ 732,94 eura. To je o 4 eurá menej, ako podľa platných pravidiel.
Pri vyšších mzdách sa rozdiel zvyšuje:
- pri príjme 1 600 eur mesačná strata bude približne 9 eur,
- pri príjme 2 200 eur — približne 14 eur.
Všeobecne zmeny v daniach zasiahnu približne 357 tisíc daňovníkov a prinesú rozpočtu 206 miliónov eur dodatočných príjmov.
Nová progresívna škála
Zároveň sa posilňuje progresívny charakter zdaňovania príjmov fyzických osôb. Nové sadzby dane z príjmu budú nasledovné:
- príjem do 44 tisíc eur ročne — 19% (bez zmien);
- príjem od 44 do 60 tisíc eur — 25%;
- príjem od 60 do 75 tisíc eur — 30%;
- príjem nad 75 tisíc eur — 35%.
Pre poslancov a vyšších štátnych funkcionárov je plánované zvýšenie sadzieb ešte o 10 percentuálnych bodov. Tým pádom maximálna úroveň dane pre nich bude 45%.
Samosprávni a podnikatelia
Významné zmeny zasiahnu živnostníkov (živnostníci) a iné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO).
Doteraz povinnosť platiť socálne odvody vznikala len po podaní prvého daňového priznania a za podmienky, že príjem presiahol stanovený prah (v roku 2025 — 9 144 eur). Od roku 2026 sa tento mechanizmus zmení:
- úľava vo forme prahu príjmu sa úplne zruší;
- samosprávni budú povinní platiť poistné bez ohľadu na výšku príjmu;
- minimálna výška sociálnych odvodov bude 131,34 eura mesačne.
V januári 2026 sa pravidlá zmenia ešte raz. Budú sa týkať už samostatne zárobkovo činných osôb s príjmom viac ako 9 144 eur ročne. Suma platieb pre nich bude prepočítaná kvôli zvýšeniu minimálnej bázy pre výpočet sociálnych platieb – tá sa zvýši z 50% na 60% z priemernej mzdy v krajine (1 524 eur). V praxi to znamená, že výška minimálneho príspevku do systému sociálneho poistenia pre túto skupinu bude už 303,11 eura mesačne — o 66 eur viac ako v roku 2025.
Taktiež sa zvýšia odvody do systému zdravotného poistenia: sadzba sa zvýši z 15% na 16%. To znamená, že minimálne odvody budú 121,92 eura mesačne (o 15 eur viac ako teraz).
Dodatočné dane pre politikov a úradníkov
Od roku 2026 sa na Slovensku zvýši špeciálna daň na príjmy pre takzvaných ústavných činiteľov — medzi nich patria poslanci, ministri, sudcovia a vysokopostavení štátni úradníci. Dnes je sadzba 5%, ale už od januára bude zdvojnásobená.
Úder na poslanecké platy
Najviac zmeny zasiahnu poslancov Národnej rady:
- ich platy budú zmrazené na dva roky,
- ročná indexácia v závislosti od priemernej mzdy v krajine dočasne nebude uplatňovaná.
V dôsledku toho každý poslanec stratí približne 220,7 eura mesačne — teda okolo 2 650 eur ročne.
Sudcovia a úradníci
Pre sudcov a súdnych prísediacich bola prijatá úprava, ktorá predpokladá vyplatenie mimoriadnej odmeny vo výške mesačného platu pri príležitosti profesionálnych jubileí.
Čo sa týka platov úradníkov a obecnej správy, tie sa tiež zmrazia: v roku 2026 zvýšenie nebude. Výnimku budú tvoriť len lekári, sestry a učitelia — ich platy budú zvýšené v súlade s predtým prijatými rozhodnutiami parlamentu.
Dôchodky a sociálne dávky
- 13. dôchodok zostane bez zmien a bude zmrazený na tri roky na úrovni 667,3 eura.
- Nemocenské: obdobie výplat, ktoré platí zamestnávateľ, sa zvýši z 10 na 14 dní.
- Podpora v nezamestnanosti sa bude znižovať. Teraz systém ich výplat je nasledovný – osoba, ktorá stratila prácu, počas šiestich mesiacov dostáva sumu vo výške 50% z jej priemerného príjmu za predchádzajúce dva roky.
Od januára 2026 budú výplaty vo výške 50% poskytované len v prvom, druhom a treťom mesiaci po strate práce. V štvrtom mesiaci sa výška výplaty zníži na 40%, v piatom – na 30%, a v šiestom – na 20%.
Dane a poplatky
- DPH na automobily: podnikatelia budú môcť odpisovať DPH pri kúpe, oprave alebo údržbe auta len ak sa používa výlučne na podnikanie. Ak sa auto používa aj na osobné účely, výška odpisu sa zníži z terajších 80% na 50%.
- DPH na produkty s vysokým obsahom cukru a soli (čokoláda, koláče a pod.) sa zvýši z 19% na 23%.
- Stavebný poplatok: zavádza sa poplatok za používanie primárnych stavebných materiálov vo výške 1,35 eura za tonu.
- Daň na online kasína sa zvýši z 27% na 30%.
Prečo je potrebná konsolidácia
Minister financií Ladislav Kamenický uviedol, že v rámci tretieho konsolidačného balíka koalícia diskutuje o balíku 68 opatrení, ktoré by mali ušetriť alebo priniesť rozpočtu približne 3 miliardy eur. Pričom sám hovoril, že pôvodne navrhoval ešte väčší balík, pozostávajúci zo 75 bodov s predpokladaným efektom vo výške 3,5 miliardy eur. Avšak niektoré z ním navrhovaných opatrení boli odmietnuté partnermi v koalícii.
Prvé dva balíky na konsolidáciu štátnych financií boli prijaté v rokoch 2023 a 2024. Prvý balík mal priniesť štátnemu rozpočtu dodatočných 1,5 miliardy eur. Medzi iným, zahŕňal zníženie sadzieb odvodov do druhého dôchodkového piliera, zvýšenie sadzieb zdravotných odvodov a zvýšenie cien rôznych štátnych poplatkov a služieb.
Druhý balík obsahoval oveľa prísnejšie opatrenia, ktorých efekt sa odhaduje na približne 2,7 miliardy eur. Hlavnou z nich sa stalo zvýšenie základnej sadzby DPH na 23%, čo už viedlo k rastu cien väčšiny tovarov a služieb v krajine od januára 2025. Okrem toho boli zavedené dane na bankové transakcie a výber hotovosti, znížené veľkosti daňových bonusov pre rodiny s deťmi a zvýšené ceny na diaľničné známky.
Veľkosť deficitu štátneho rozpočtu Slovenska dva roky po sebe presahuje 6 miliárd eur. Podľa údajov ministerstva financií, ku koncu decembra 2024 veľkosť deficitu predstavovala 6,37 miliardy eur — to je viac ako 6% z objemu hrubého domáceho produktu (HDP). Vláda predpokladá, že vďaka opatreniam na konsolidáciu veľkosť deficitu na konci roku 2027 sa priblíži k cieľovému ukazovateľu 3%.
Zároveň analytici Národnej banky Slovenska (NBS) poznamenávajú, že konsolidácia prostriedkov štátneho rozpočtu má negatívny vplyv na rozvoj ekonomiky. Podobné hodnotenie vo svojej nedávnej správe uviedlo aj ministerstvo financií. Podľa jeho prognózy, ku koncu roku 2025 deficit štátneho rozpočtu vzrastie už na 7,1 miliardy eur, čo bude predstavovať 5,2% z HDP.
