Slovenské úrady menia pravidlá predĺženia podnikateľského pobytu

Slovenská vláda schválila projekt rozsiahlych zmien v zákone o pobyte cudzincov, ktorý okrem iného prináša dôležité zmeny v pravidlách predĺženia povolenia na pobyt (VNP) pre podnikateľov. V prípade schválenia parlamentom a prezidentom začnú nové pravidlá platiť od 15. júla 2026.

Zmiernenie požiadaviek na príjmy

Jedna z kľúčových zmien sa týka kritérií, podľa ktorých sa bude hodnotiť ekonomická aktivita zahraničného podnikateľa. Predtým sa pri predĺžení VNP kládol hlavný dôraz na čistý zisk (teda po zaplatení daní). Platili aj konkrétne prahy — napríklad 20 životných miním pre živnostníkov a 60 životných miním pre spoločnosti.

Teraz sa navrhuje úplne upustiť od tohto systému. Namiesto toho sa zavádzajú nové, oveľa miernejšie kritériá:

• pre živnostníkov bude stačiť potvrdiť existenciu zdaniteľného príjmu, ktorý presahuje minimálny prah, pri ktorom vzniká povinnosť podať daňové priznanie (v roku 2025 je to 2876,90 eura);
• pre právnické osoby (spoločnosti) — potvrdiť zaplatenie minimálnej dane z príjmu, ktorá v súčasnosti predstavuje od 340 eur ročne.

Týmto spôsobom sa požiadavky na skutočnú ziskovosť podnikania výrazne znižujú. Formálne to znamená, že podnikateľ môže mať minimálny obrat alebo dokonca negenerovať zisk vôbec, ale pritom si zachovať právo na predĺženie VNP.

Tento bod vyvoláva množstvo otázok. Na jednej strane zjavne uľahčuje podmienky pre cudzincov, znižuje finančnú záťaž a požiadavky na výsledky podnikania. Na druhej strane zostáva nejasná logika štátu vo vzťahu k podpore a regulácii zahraničného podnikania.

Konkrétne sú možné situácie, pri ktorých živnostník deklaruje minimálny príjem, neplatí daň z príjmu, obmedzuje sa len na povinné poistné odvody. Alebo spoločnosť fakticky nevykonáva činnosť, podáva nulové výkazy a obmedzuje sa na zaplatenie minimálnej dane. Podľa nových pravidiel môže byť v oboch situáciách VNP predĺžené.

Sprísnenie kontroly nad dlhmi

Na pozadí zmiernenia požiadaviek na príjmy sa výrazne posilňuje kontrola nad finančnou disciplínou podnikateľov. Ak sa predtým absencia dlhov kontrolovala len v čase podania žiadosti o predĺženie VNP (a žiadateľ mal približne 20 dní na ich splatenie v prípade zistenia), teraz sa navrhuje zásadne iný prístup.

Absencia dlhov voči štátnym orgánom (daňový úrad, colnica, sociálne a zdravotné poistenie) sa stáva trvalou povinnosťou cudzinca počas celého obdobia pobytu v krajine.

To znamená, že existencia dlhu môže byť kedykoľvek zaznamenaná príslušným orgánom, informácia o ňom môže byť odovzdaná migračnej polícii, čo môže byť dôvodom na zrušenie VNP.

Predpokladá sa, že v praxi nebudú brané do úvahy krátkodobé alebo technické dlhy, ktoré vznikli z objektívnych dôvodov — napríklad kvôli oneskoreniu platieb alebo administratívnym chybám. Hlavný dôraz sa pravdepodobne kladie na prípady dlhodobých alebo problematických dlhov, najmä ak sú ťažko vymáhateľné.

Napriek tomu podľa nových pravidiel akákoľvek existencia dlhu vytvára potenciálne riziko pre status cudzinca, čo vyžaduje oveľa pozornejší prístup k finančným záväzkom.

Zrušenie výnimočných dôvodov

Ďalšou dôležitou zmenou je zrušenie možnosti predĺženia VNP na základe výnimočného rozhodnutia ministerstva hospodárstva. Predtým tento mechanizmus umožňoval zachovať povolenie na pobyt aj v prípade, že podnikanie nedosiahlo stanovené ekonomické ukazovatele.

So zavedením nových pravidiel táto možnosť zaniká, čo robí systém formálnejším a zbavuje podnikateľov „záchrannej podušky“ v neštandardných situáciách.

Nielen podnikanie: čo sa ešte mení pre cudzincov

Balík zmien v zákone sa dotýka nielen podnikateľov, ale aj prakticky všetkých kľúčových aspektov života cudzincov na Slovensku — od víz a zamestnania po dlhodobý pobyt a status utečencov. Celkovo sa prejavuje jednotná logika: štát sa snaží zjednodušiť a zrýchliť postupy prostredníctvom digitalizácie, ale zároveň robí systém formálnejším a posilňuje kontrolu.

V oblasti vízovej politiky majú zmeny dvojitý charakter. Na jednej strane sa doba platnosti národného víza predlžuje z 90 na 120 dní, čo poskytuje viac času na vybavenie dokumentov po vstupe. Na druhej strane sa samotný postup stáva prísnejším: častejšie sa bude vyžadovať osobné podanie, zavádzajú sa jasné požiadavky na dokumenty a štandardizujú sa dôvody na odmietnutie. Pri tom sa z víz odstráni väzba na konkrétneho zamestnávateľa, čo by malo zjednodušiť mobilitu cudzincov na trhu práce.

Vážny dôraz sa kladie na digitalizáciu. Úrady plánujú prejsť na online formát podávania žiadostí o VNP, znížiť počet papierových potvrdení a zlepšiť výmenu údajov medzi úradmi. Napríklad potvrdenie o pobyte bude možné vybaviť cez elektronické systémy a polícia bude môcť samostatne overovať údaje o nehnuteľnostiach. Avšak spolu s tým sa objavujú aj prísnejšie procedurálne rámce — konkrétne obmedzený čas na predloženie chýbajúcich dokumentov.

Zmeny zasiahnu aj trh práce. Po prvýkrát sa na úrovni zákona zavádzajú jasné obmedzenia na obdobie nezamestnanosti: bude závisieť od doby pobytu v krajine. Cudzinci budú tiež povinní informovať políciu o strate a zmene práce v stanovenom čase. To robí status viac závislým od formálneho dodržiavania pravidiel ako predtým.

Samostatný blok sa týka Ukrajincov s dočasnou ochranou. Jej automatické predĺženie je obmedzené do polovice roku 2027, po čom je predpokladané prechodné obdobie, počas ktorého bude možné prejsť na štandardný VNP v zjednodušenom režime. Paralelne sa zmierňujú niektoré požiadavky na dlhodobý pobyt, napríklad v časti preukazovania znalosti jazyka.