Boj proti „falošným SZČO“ sa môže stať jednou z hlavných úloh slovenskej vlády v roku 2026

06.01.2026

Vláda Slovenska v roku 2026 plánuje výrazne sprísniť boj proti švarc-systému – fiktívnemu podnikaniu a takzvaným „falošným SZČO“, ktoré v skutočnosti pracujú ako zamestnanci, ale formálne sú vedené ako samostatne zárobkovo činné osoby.

Téma sa stala jednou z kľúčových v balíku opatrení na boj proti daňovým únikom, ktorý vláda diskutuje v rámci ďalšieho balíka konsolidácie verejných financií. Ako uviedol prezident Finančnej správy Slovenska Jozef Kisch, švarc-systém zostáva jedným z najrozšírenejších spôsobov obchádzania pracovného práva a daní.

Podľa Kischových slov ide predovšetkým o situácie, keď človek pracuje pre jedného objednávateľa, podľa jeho harmonogramu a s jeho vybavením, ale pritom je vedený ako individuálny podnikateľ. Od roku 2026 plánujú úrady posilniť kontrolu aj sankcie za takéto schémy.

Medzi návrhmi je vytvorenie verejného registra porušovateľov, vylúčenie takýchto osôb a spoločností z účasti na štátnych tendroch, ako aj vytvorenie kanála pre anonymné oznámenia o zneužívaní. Tieto opatrenia by mali urobiť švarc-systém menej atraktívnym ako pre zamestnávateľov, tak aj pre samotných samostatne zárobkovo činných, domnieva sa vláda.

Dodatočné dane

Ďalším z diskutovaných krokov sa stalo zavedenie minimálnej dane pre samostatne zárobkovo činné osoby. Podľa údajov Finančnej správy platí až 65 % slovenských individuálnych podnikateľov menej ako 1 000 eur dane ročne, často bez ohľadu na hodnotu ich majetku a skutočnú životnú úroveň.

Pre nich úrady zvažujú možnosť stanoviť minimálnu daňovú záťaž, najmä pre tých, ktorí roky deklarujú nulový alebo symbolický príjem. Ako príklad sa uvádza rakúsky model, v ktorom sa daňové povinnosti vzťahujú na priemernú mzdu v konkrétnom odvetví.

Podľa Kischových slov môže byť v niektorých sektoroch, ktoré roky vykazujú minimálnu daňovú záťaž — napríklad v oblasti služieb, gastronómie alebo autoservisov, — zavedená fixná minimálna suma dane aj pri formálne nulovom zisku. Aj minimálna daň na úrovni 1 000 eur pre približne 200 tisíc samostatne zárobkovo činných osôb by mohla výrazne zvýšiť príjmy rozpočtu, poznamenáva šéf Finančnej správy.

Dodatočný tlak na SZČO vytvoria aj už schválené opatrenia na konsolidáciu. Pripomeňme, že od začiatku roku 2026 ich čaká rast povinných sociálnych a zdravotných odvodov.

Čo je švarc-systém

Švarc-systém (švarc-systém) je forma fiktívnej samostatnej zárobkovej činnosti, pri ktorej boli pracovníci formálne vedení ako samostatne zárobkovo činné osoby (živnostníci), ale v skutočnosti pokračovali v práci ako bežní zamestnanci. Jeho názov pochádza z priezviska podnikateľa Švarca, ktorý ako jeden z prvých použil túto schému v Československu na začiatku 90. rokov 20. storočia.

Model sa rýchlo rozšíril, pretože pri jeho použití sa zamestnávatelia vyhýbali vysokým sociálnym a zdravotným odvodom a pracovníci získavali vyšší čistý príjem a možnosť zostať mimo formálnych pracovných vzťahov.

Podľa odhadov Inšpekcie práce a odborov sa prvky švarc-systému dotýkajú desiatok tisíc pracovníkov, predovšetkým v stavebníctve, IT, logistike, gastronómii a službách. V niektorých rokoch až 10–15 % kontrolovaných spoločností porušovalo zákaz používania fiktívnej samostatnej zárobkovej činnosti. Finančná správa pritom uvádza, že samostatne zárobkovo činné osoby v priemere platia dva až trikrát menej daní a odvodov ako zamestnanci s porovnateľnou úrovňou príjmov, čo robí takýto model obzvlášť atraktívnym pre podnikanie.

Prvýkrát sa štát na systémovej úrovni zaoberal problémom pred viac ako desiatimi rokmi. V rokoch 2012–2013 bola do Zákonníka práce zavedená definícia „závislej práce“, ktorá priamo zakazuje jej vykonávanie cez SZČO. V nasledujúcich rokoch úrady posilnili kontroly Inšpekcie práce a zvýšili pokuty za nelegálne zamestnávanie. Po pandémii sa téma boja proti fiktívnym SZČO dostala na druhú koľaj. Štát vedome zmiernil kontrolu, aby podporil zamestnanosť a malé podnikanie v podmienkach krízy.

Opätovný návrat otázky do agendy súvisí predovšetkým so zhoršením stavu verejných financií. Podľa údajov Európskej komisie sa v roku 2022 celkové daňové nedoplatky na Slovensku priblížili k hranici 3 miliárd eur. Na tomto pozadí úrady čoraz častejšie zvažujú boj proti švarc-systému ako jeden z nástrojov rozpočtovej konsolidácie.